Ľudovít Fulla (27.2.1902–21.4.1980). Rodák z Ružomberka bol jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej moderny. Hlavnými zdrojmi inšpirácie mu bolo slovenské ľudové umenie a folklór. Jeho diela ospevujú radosť zo života, vyžarujú pohodu a šťastie. Námety čerpal v ľudovej tvorbe, predovšetkým v maľbe na skle, ktorú spolu s detskou kresbou považoval za nesmierne inšpiratívne. Využíval teplé a sýte farby– najmä výraznú žltú a červenú, ktoré dodávajú na aktivite a dramatickosti. Objekty zjednodušoval, abstrahoval až do podoby detskej kresby. Výsledkom bolo riginálny prejav charakteristický plošnosťou, tvrdosťou a razantnosťou. Snažil sa maximálne využiť plochu. Mama znamená v živote človeka veľmi veľa. Je to človek, okolo ktorého sa točí celý náš život. Je to človek, ktorému nikdy nesplatíme to čo pre nás urobil. Vždy s úsmevom vstane a venuje svojmu dieťaťu všetku svoju pozornosť. Naše mamy i mamy našich mám, by mali mať svoje hviezdy na chodníku slávy. A práve preto im aspoň jeden deň v roku patrí všetka pozornosť sveta.