Ľudovit Fulla (27.2.1902 – 21.4.1980). Rodák z Ružomberka bol jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej moderny. Hlavnými zdrojmi inšpirácie mu bolo slovenské ľudové umenie a folklór. Jeho diela ospevujú radosť zo Života, vyjadrujú pohodu a štastie. Námety čerpal v ľudovej tvorbe, predovšetkým v maľbe na skle, ktorú spolu s detskou kresbou považoval za nesmierne inšpiratívne. Využíval teplé a sýte farby – najmä výraznú zľtú a červenú, ktoré dodávaju na aktivite a dramatickosti. Objekty zjednodušoval, abstrahoval a do podoby detskej kresby. Výsledkom bol originálny prejav charakteristický plošnosťou, tvrdosťou a razantnosťou. Snažil sa maximálne využiť plochu.

Každý z nás má to svoje obľúbené miesto, nezabudnutel’nú spomienku na zvláštny okamih zo šedých ulíc mesta … Celý náš život je preplnený chvíľami, ktoré stáli za to…. Chvíľami, prinášajúcimi radosť a potechu, niekedy zimomriavky a možno i smútok. Práve to, čo robí tieto jedinečné okamihy vynimčnými, zohráva dôležitú úlohu v umení. Skúste svojou tvorbou zachytiť tieto okamihy, všedne nevšedné momenty každodenného života svojho mesta, dediny, blízkeho okolia, atmosféru dňa objímajúcu starú mestskú vilu, upršanú ulicu plnú farebných dáždnikov, láskou popisanú lavičku, …. Zaznamenajte okamihy, ktoré nikdy neskončia a budú s nami naveky.